Zlostné frfľanie mrzutého geológa: Šungit - arcikameň šarlatánov
Určite ste už počuli o tom, že minerály majú rôzne zázračno-liečivé účinky – stačí ich nechať nabiť na slnku a potom si ich dať pod vankúš, respektíve nosiť ich na správnom mieste, prípadne si ich strčiť do správneho otvoru. Dokážu vyliečiť choroby i duševné rany, posilňovať vitalitu pohlavných orgánov, či porozumieť príčinám stvorenia (nevymýšľam si, tieto účinky sú naozaj uvedené na stránkach predajcov liečivých kameňov).
To vysvetľuje, prečo sú geológovia po celý rok zdravé sexuálne mašiny – je to vďaka tomu že sa pohybujú medzi toľkými minerálmi. Dokonca by to vysvetľovalo i to ich pitie – robia to, aby sa ich myseľ vysporiadala s porozumením príčin stvorenia.
O šungite ste možno v živote nepočuli, no je jedným z najzaujímavejších šutrov, aké na matičke Zemi nájdete. Táto smrteľne hipsterská kombinácia ho robí doslova zlatou baňou pre rôznych šarlat..., ehm teda vlastne liečiteľov, ktorí si chcú privyrob..., ehm teda vlastne pomôcť ľudom zdravo žiť. Predať niekomu „obyčajný“ kremeň s báchorkami o jeho zázračnosti ide ťažko, keď si ho môžete nájsť v bársakom potoku. No predať fantasticko-mystický šungit – to už je iná káva. Navyše, na rozdiel od kremeňa, si zázračné účinky šungitu nemusíte úplne vymýšľať, stačí si len pomôcť polopravdami a zveličeniami.
Ibaže tieto kozmetické prikrášlenia nám časom narástli do takých obludných rozmerov, že po vygooglení slova shungite ma čakalo podobne nemilé prekvapenie, ako keď som pri hľadaní informácií o ženách s nadbytočným X chromozómom do vyhľadávača naivne zadal XXX female. A keďže vám ujo Gúgeľ s nájdením pravdivých informácií o šungite veľmi nepomôže, je rad na ujovi Geológovi, aby oddelil zrno od pliev.
Pravdy a lži o šungite
Najskôr tie obyčajné veci. Šungit je kameň čiernej farby. Slovo kameň používam zámerne, pretože nejde o horninu ani minerál, ale o takzvaný mineraloid. Mineraloidy sú minerálu podobné kamene, ktoré však netvoria kryštály (napríklad opál a jantár). Názov šungit je odvodený od obce Šunga v ruskej Karélii, kde bol prvýkrát opísaný.
A teraz k tým menej obyčajným veciam. Vek šungitu v jeho karélskom nálezisku sa odhaduje na cca dve miliardy rokov, čo je i na geologické štandardy pomerne vysoký vek. Má filtračné a antibakteriálne účinky, vďaka ktorým bol už v minulosti využívaný napríklad ako prostriedok na čistenie vody. To sa na prvý pohľad môže zdať ohromujúce, no keď si uvedomíte, že na filtráciu vody sa už tisícky rokov používa zázračná substancia zvaná piesok, veci zrazu dostávajú iný rozmer.
Celá záležitosť sa ešte viac sa vyjasní, ak sa pozrieme na chemické zloženie – typický šungit je takmer výlučne tvorený uhlíkom. Tým istým uhlíkom, ktorý je napríklad hlavnou zložkou aktívneho uhlia, ktoré má – uhádli ste – filtračné a antibakteriálne účinky. No zatiaľ čo sa 200 gramov aktívneho uhlia predáva zhruba za necelé dve éčka, rovnaké množstvo „šungitovej drte“ určenej na čistenie vody na stránkach špekul... ehm teda predajcov nájdete asi za päť eur. Hopllááá. Samozrejme, to ešte nemusí znamenať, že naiv..., ehm teda vzdelaní zákazníci si v podstate kupujú predražené aktívne uhlie. Šungit totiž obsahuje niečo, čo aktívne uhlie nemá. V roku 1992 boli v karélskom šungite objavené fullerény – podivné, futbalovú loptu pripomínajúce molekuly uhlíka, ktoré sú stále predmetom intenzívneho výskumu.
Lesk a bieda fullerénov
Objav fullerénov v šungite viedol doslova k explózii divokých tvrdení o tom, aký pozitívny vplyv na ľudský organizmus majú fullerény obsiahnuté v šungite. Ono to však v sebe skrýva dva háčiky. Po prvé, fullerény sa v šungite vyskytujú iba zriedka a vo väčšine typov šungitov sa nevyskytujú vôbec.
Po druhé, výskum fullerénov zatiaľ preukázal, že väčšina druhov nie je toxická, čo má od tvrdenia „Je to zdravé!“ asi tak ďaleko, ako mám ja od mentálnej stability. Napokon, zatiaľ som nevidel nikoho, kto by si sypal do čaju asfalt z Mitova v Českej republike, len preto, že obsahuje fullerény.
Takže namiesto „obsahuje zdraviu prospešné fullerény“ by predajné heslo šungitu malo znieť: „môže mať v sebe niečo, čo zrejme nie je jedovaté“.
Hm. Prečo už dávno nie som hlavou nejakej reklamnej agentúry...
Takže šungit nie je nič viac, než predražené aktívne uhlie? Nie tak celkom.
Fejkošmejdovina
Snažil sa vám už niekto predať šmejdovinu a dokonca ešte ani tá šmejdovina nebola pravá? Nuž, pravosť je jedným z chronických problémov šungitu, pretože v mnohých prípadoch namiesto pravého šungitu kúpite uhlie alebo grafit. A aj ak sa dostanete k šungitu, nemusí to nutne znamenať, že máte ten pravý šungitový šungit. V poslednej dobe sa ako šungit označuje akákoľvek látka obsahujúca i malé množstvo šungitu (niektoré z nich dokonca obsahujú menej než desať percent uhlíka). S istotou teda možno prehlásiť, že šungit nie je ekvivalentom predraženého aktívneho uhlia či uhlíkového filtra. Naopak, v mnohých prípadoch je jeho drahšou a horšou alternatívou.
Ale dosť bolo frfľania na chudáčika šungita, on za to predsa nemôže, že ho ľudia tak zhovädili. Povedzme si teda na záver, čím je tento kameň skutočne zaujímavý.
Pôvod šungitu
Vyššie som spomínal, že karelský šungit je dve miliardy rokov starý, na uhlík bohatý kameň. A producentmi veľkého množstva uhlíka zvyčajne bývajú živé organizmy, či už rastliny u uhoľných slojov, alebo planktonické organizmy u ropy. Ložiská šungitu predstavujú vzácny, a vôbec najstarší príklad podobného procesu. Šungit vznikal v obdobiach, keď život na Zemi nebol taký bujný, ako je dnes, a za jeho vznikom s najväčšou pravdepodobnosťou stoja jednobunkové riasy. Zjednodušene možno šungit označiť za najstarší typ uhlia na svete. Presnejšie, je to ale skôr najstarší druh premenenej a skamenenej ropy (žeby bol čas priniesť riasam... demokraciu?).
Takže, až sa vám najbližšie bude ten typ človeka chváliť, že pije šungitovú vodu, nezabudnite poznamenať niečo v zmysle: „Fuj, ty si do vody strkáš uhlie/skamenenú ropu? Čo si ty za magora?“
Ďakujeme za povolenie uverejniť článok magazínu In Vivo, ktorý sa dlhodobo venuje podpore vedeckej gramotnosti a kritického myslenia.
Zdroj článku:
Facebook stránka In Vivo magazín